11.kapitola

14. srpna 2008 v 12:58 | Lillian |  Nová škola,nové lásky
No...koniec :(( ale nie ešte celkom :D
No asi vás táto kapča trochu prekvapí... xD
Prosím si 7 komentov, inak nebude Epilóg :)

"Ja tomu neverím že už odchádzame." povzdychla Lillian ked nastupovali študenti v posledný den do Rokfortského expresu.
"Neboj sa...prázdniny ubehnú určite ako voda a zasa budeme spolu." upokojoval ju Remus.
Našli si volné kupé a usadili sa tam.
"To dúfam... ale naozaj slubuješ že mi napíšeš?"
"Pravdaže, každý den plno listov...to mi pripomína že pre teba niečo mám.."
"Pre mna a čo?"
"To je prekvapenie..chvílku tu počkaj." tajomne sa usmial, vybehol z kupé a nechal tam nedočkavú Lill len tak sediet.
O chvílku, teda tá chvíla trvala desat minút, sa vrátil a v ruke držal klietku zakrytú kusom látky.
"Čo to je?" spýtala sa zvedavo červenovláska.
Rem jej podal klietku a posadil sa vedla nej.
Lillian odhrnula ten kus látky a naskitol sa jej pohlad na prekrásnu malú sovičku.
"Páni! Tá je nádherná!" široko sa usmiala a vdačne Remusa objala.
"Je to len taký malý darček...aby si mi rýchlo na listy mohla odpisovat a nemusela používat vašu rodinnú sovu." nežne ju pobozkal na čelo.
Pritúlila sa k nemu a opätovala mu všetky tie sladké bozky ktoré jej venoval.
"Milujem ta." zašepkal tie nádherná slovíčka, ktoré tak rada počúvala.
"Aj ja ta milujem...najviac na svete...bez teba by som neprežila."
Ich pery sa spojili do dalšieho bozku.
Posledné chvílky spolu si naplno užívali, ako keby sa už nemali vidiet roky a nie len dva mesiace...teda spon si to mysleli...
.............
Rokfortský expres zastal na nástupišti devät a trištvrte.
Študenti vystupovali z vlaku a hladali svoje kufre a ostatnú batožinu. Potom ju odniesli rodičom ktorý ich nadšene vystískali a privítali sa s nimi.
A potom to prišlo....
..rozlúčky...
...rozlúčky so svojimi priatelmi ktorých neuvidia cez celé letné prázdniny.
"Budeš mi chýbat... a ani nevieš ako.." vzlykala Lillian do Remusovho habitu.
"Ale viem..ty mi budeš chýbat ešte viac.." tiež mu niake slzy kvaply z tváre..
"Lillian!! Musíme už íst!!" zavelila Cendra ktorá celý čas nad tou scénkou prevracala očami.
"Daj mi ešte chvílku na rozlúčenie!" zamrmlala Lill.
"Lúčite sa už hodinu. Myslím že by to stačilo..tak už podme!"
Remus jej venoval ešte jeden bozk a odtiahol sa od nej.
"Maj sa..." zakývala mu rudovláska na rozlúčenie a spolu s Cendrou a ich otcom opustili vlakové nádražie.
..................
"Lill, dievčatko moje čo ti je?" spýtal sa čiernovlasý muž.
Lillian ostala ticho, len neštastne povzdychla.
"Je zamilovaná." odpovedala miesto nej sestra.
"Aha...do takých vecí sa moc nerozumiem...ale ved to nemôže byt také zlé."
"Ved určite neni... za dva mesiace ho aj tak v škole znova uvidí. Tak načo z toho robit takú drámu?" uškrnula sa Cendra.
"Ja...vlastne som vám niečo zabudol povedat.." začal neisto otec.
"...dostal som užastnú ponuku od ministerstva.. dostanem novú prácu."
"To je užastne oci!" zaradovala sa Cen.
"No jediný háčik je v tom..že sa kvôli tomu musíme prestahovat.... do Ameriky."
"AMERIKY???" zvriesla Lillian, vyskočila od stola a pritom prevrhla svôj tanier.
"Ehm..ano..a budete tam chodit aj do miestnej školy."
"Čože?? To nie!!!" do očí sa jej nahrnuli slzy smútku aj hnevu.
Otec k nej podišiel a pohladil ju po vlasoch ako to zvykol robit ked bola malá.
"Ved si s tým tvojim chlapcom môžeš stále písat...uvidíš..bude to dobré." objal ju.
"Nie nebude!!! Všetko si skazil! Skazil si môj život!!" s tými slovami sa vymanila z jeho náručia a utiekla do svojej izby.
.............
Bolo neskoro v noci.
Celé osadenstvo domu už spalo s výnimkou červenovlasej dievčiny.
Sedela pri svojom písacom stole a okolo nej plno roztrhaných papierov a vreckoviek.
Písala list...svojmu milovanému.
Ako to len oznámi Remusovi? Ako mu povie že sa stahujú a že ho už neuvidí? Možno už nikdy?
Nakoniec si list ešte raz prečítala, poskladala ho a pripevnila na nohu bledosivej sovičke.
Vypustila ju von oknom do letnej noci.
...............
Plavovlasý chlapec bol začítaný do hrubej knihy.
Nevyrušilo by ho nič...možno...
Ozvalo sa jemné zaklopanie na okno.
Najprv tomu nedával žiadny dôraz, ale ked ťukanie zhlasnelo, obzrel sa.
Za oknom stála maličká sovička..ihned ju spoznal.
Bol to darček čo venoval svojej láske, Lillian.
/Neuplinul ani den a už mi píše?/ začudoval sa v duchu, ale neváhal a ihned roztvoril okno.
S úsmevom odviazal sove z nohy bremeno, rozložil ho a začítal sa.
Milý Remus,
Na začiatok ti chcem povedat že sa mi tento list písal velmi tažko. Si človek ku ktorému cítim niečo čo k nikomu na svete...milujem ta.
Ale...naskitol sa problém.
Stahujem sa.
Preč.
Do Ameriky.
Otec tam našiel novú prácu a my musíme íst s ním. Nastúpime tam na novú školu.
Musíme sa rozíst. Aj ked posledný rok môjho života bol najkrajší aký som zažila ale už nemá cenu dalej na seba mysliet.
Možno sa už neuvidíme....
...prosím zabudni na mna a ja sa pokúsim zabudnút na teba... aj ked s istotou môžem povedat že to bude velmi tažké... ale musíme to spravit.
Obidvaja iste znova raz nájdme niekoho koho budeme milovat.
Tak sa teda maj (s láskou)
Lillian
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fanthasia Fanthasia | Web | 14. srpna 2008 v 13:07 | Reagovat

ale.. prečo to musí končiť tak smutne??? :(:( no aj tak krááásna kapitolka :) aa ja chcem pokračkoooo! :):)

2 wisty wisty | E-mail | Web | 14. srpna 2008 v 14:45 | Reagovat

no tak to si děláš prdel, ne? opovaž se to nespravit v epilogu... oni prostě musí bejt spolu!!! je ti to jasný? doufám, že jo, protože jinak si tě najdu a....

3 Lili Lili | Web | 14. srpna 2008 v 15:22 | Reagovat

nemyslis vazne , ze nie?!ako to mozes takto ukoncit!takto!smutne!a neveselo!:D

tak teda sup-pokracko!Ziadny epilog !POkracko pls.....................

4 macuš macuš | E-mail | Web | 14. srpna 2008 v 16:56 | Reagovat

ne ne takto smutne pls neeeeee !!!! ja chcem rýchlo pokračko ,ved som sa tu skoror rozrevala ,to smutne skončilooooooo !!!! POKRAČKO  žádny epilog ,ešte bude vela pokračovaní pls plsssssssss : ´OOOO

5 Cendra Cendra | 14. srpna 2008 v 18:17 | Reagovat

krasne, krasne... teším sa čo bude dalej... xxxD

6 Will Will | Web | 26. srpna 2008 v 17:17 | Reagovat

úžasnj konec takový přímo nesnáším :D a přitom se mi to tak líbí xD

7 jayne jayne | Web | 26. srpna 2008 v 22:45 | Reagovat

nesmies to takto ukoncit..povedz ze sa nakoniec nebudu stahovat a ze ostanu v anglicku..nemozes ich oddelit..takto to nesmie skoncitz..inak kapitolka je prekrasna :)

8 Ash Ash | Web | 19. prosince 2008 v 21:09 | Reagovat

moc moc krásný!!! slzy mi tečou jako malému dítěti.... musí se ještě setkat a dát se znovu dohromady... prosím...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.