10.kapitola

26. července 2008 v 1:15 | Lillian |  Nová škola,nové lásky
Takže ludia..máte tu desiatu kapču z tejto poviedky. Celá táto kapitola mi stála na jednej pesničke, ktorá je aj zapojená do deja.
Chcem ešte povedat že táto poviedka sa už blíži ku koncu.
Prosím si 6 komentov inak nenapíšem poslednú kapitolu, ktorá bude pre mnohých prekvapujúca.
PS: túto kapitolu venujem Cendre ktorá na nu dlho čakala, pomohla mi s prekladom pesničky a dala mi kapesník ked som sa rozrevala.

Horúce slnko vrhalo svoje lúče na zem a šteklilo tváre študentov poflakujúcich sa po pozemkoch školy.
Výnimkou neboli ani dvaja šiestaci.
Dievča, túliace sa k plavovlasému chlapcovi.
Užívali si posledné dni v škole.
"Budeš mi písat, že?" uistovala sa červenovláska už po niektorý raz.
"Pravdaže, každučký den ti po sove pošlem list." pohladil ju po vlasoch chlapec.
"Sľubuješ?"
"Ano sľubujem... ale myslím že by sme sa tým nemali trápit...aspon nie dnes." pobozkal ju na jej hodvábne leské vlásky.
"Dneska? Je snád niaky špeciálny den?" začudovala sa Lillian.
"Pravdaže je špeciálny deň... máme predsa výročie.... už je to osem mesiacov čo sme spolu."
"Už tolko? Ako ten čas letí.." zasmiala sa.
"To teda ano.." pritiahol si ju ešte bližšie a zahladel sa jej do očí.
Už boli spolu pomerne dlho...navzájom si dôverovali... boli najlepší priatelia a predca sa aj milovali. Nemali už žiadne tajomstvá o ktorých by ten druhý nevedel... alebo len predsa?
"Lillian..musít ti niečo povedat." trochu znervóznel Remus.
"Hm.. fajn.." odpovedala neisto.
"Vieš.... už si sa ma pýtala z kade mám tie škrabance..."
"No ano..viem, povedal si že si spadol."
"Ale nebola to tak celkom pravda.."
"Ty si mi klamal?" pozrela nanho prekvapene.
"Chcel som ta len ušetrit pravdy.."
"A aká je teda pravda?"
"No...vieš, raz do mesiaca... vždy ked je spln sa mením.."
"Myslíš na vlkolaka?" spýtala sa šokovane a odsunula sa od neho.
"No ano...ja viem Lill, že som ti to mal povedal skôr, ale bál som sa..."
"A ja sa bojím teraz..." odsunula sa od neho už uplne a vstala.
"Lill?" pozrel na nu smutnými očami.
"To ti až tak vadí?"
"Ja...no.." začnala trochu koktat a ustupovala dozadu.
Remus pozorne počúval a v očiach sa mu razil smútok.
"Ked som bola malá..." začala a hlas sa jej triasol.
"...v jednu noc sme s mamou išli z mesta domov pešo cez les.."
"vtedy bol spln a mamu napadol vlkolak...mna skryla..a...to všetko som vydela." do očí sa jej nahrnuli slzy.
"..on...on ju zabil.."
Remus na nu šokovane pozerel.
"Je mi to lúto.." vstal a chcel ju íst utešit.
"Nedotýkaj sa ma." vyhrkla a ustupovala dozadu, napokon sa otočila a rozbehla sa preč.
"Lill!! Lill!! " volal za nou Remus.
............
Lillian bežala cez školské pozemky smerom k hradu.
Nespomalila ani ked už bola na schodoch a bežala rovno do dievčanskéj spálne.
Tam sa usadila na svoju postel a začala plakat.
Po chvíle zúfalstva otvorila vrchnú zásuvku na svojom nočnom stolíku a vytiahla z tade objemnú obálku.
Z nej povytahovala rôzne fotky a papiere.
Zahladela sa na jedinú fotku ktorá biola v rámčeku.
Bol ns nej asi tridsatročný čiernovlasý muž ktorý zozadu obímal krásnu červenovlasú mladú ženu a vedla nich štastne sa usmievajúce asi šestročné dvojičky. Hoci boli dvojičky vôbec sa nepodobali. Jedna bola čiernovlasá s poslučným úsmevom a druhá.... červenovláska s nezbednými ohníčkami v očiach.... ano bola to ona...Lillian.... ešte pred matkinou smrtou.
Na fotografiu dopadli slané slzy a skotúlali sa po rámčeku až na zem.
Dalej Lillian zobrala poskladaný pergamen....roztvorila ho.
Bol tam napísaný text maminej oblúbenej pesničky... aj ona ju milovala... ale už ju nepočula roky... ale stále si pamätala tu melódiu ktorá jej teraz hrala v hlave.
Listen to your heart when he's calling for you
Listen to your heart there's nothing else you can do

I don't know where you're going and I don't know why

But listen to your heart before you tell him goodbye.
Spievala si potichu… nikty ten text neprekladala…nesnažila sa o to.. ale niečo ju do toho teraz lákalo…
Naslúchaj svojmu srdcu, ked na teba volá,

Naslúchaj svojmu srdcu nič iného nemôžete urobit,

Neviem kde si to a nieviem prečo,

Ale počúvaj svoje srdce skôr, než mu poviete zbohom….

Ihned ako vyslovila poslednú hlásku vstala a rozbehla sa k dverám…otvorila ich a nahliadba do skoro prázdnej klubovne…bol tam len on… on, s ktorým potrebovala hovorit.
"Remus!!" zvolala a rozbehla sa k nemu.
Zdvyhol k nej zrak. Oči mal plné sĺz.
"Lillian…čo to robíš? Už sa nebojíš?"
"Nie, len načúvam svojmu srdcu." povedala a vrhla sa mu do náruče.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cendra Cendra | 26. července 2008 v 1:19 | Reagovat

uhm... krásne... :) ale najviac sa tesim na koniec... :P

2 Lili Lili | Web | 26. července 2008 v 15:08 | Reagovat

krasnucke a ten koniec.....nadhera!

cawko ak ece stále chceš byť mojím sb-ečkom tak sa zapíš http://rokfort-harrypotter.blog.cz/0807/triedenie-sb-ecok#komentar budem veľmi rada pretože mne sa tvoj blog velmi páči:)

čas máš do konca prázdnim:)

3 Will Will | Web | 26. července 2008 v 18:52 | Reagovat

Je to krásný xD tu písničku mám fakt moc ráda :D

4 jayne jayne | Web | 26. července 2008 v 19:12 | Reagovat

krasna kapitolka..je to nadherne..tesim sa na ten slubovany koniec..urcite bude tiez nadherny.. :)

5 Fanthasia Fanthasia | Web | 27. července 2008 v 18:08 | Reagovat

toto bolo fakt krásne :) zatiaľ najlepšia kapitolka zo všetkých kapitol poviedky Nová škola, nové lásky... páčila sa mi :)

6 Kessie Kessie | Web | 27. července 2008 v 21:13 | Reagovat

krásna kapitolka... už sa neviem dočkať ďalšej =DD

7 Lia Lia | 8. srpna 2008 v 8:32 | Reagovat

no celkom pekne..ale ako najviac mi vadi.ze mas velmi kratke kapitoly..

8 Makythka Makythka | E-mail | 24. srpna 2008 v 0:11 | Reagovat

Hezká kapitolka a přišla mi taková smutná:) a tu písničku mám taky ráda:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.